Mycoplasma canis - strašiak najmä pre chovných jedincov

Mycoplasma canis

Ide o baktérie, ktoré sú tvorené trojvrstvovou cytoplazmatickou membránou, vďaka ktorej sa dokážu formovať do rôznych tvarov a ľahko sa tak rozšíria do jednotlivých častí tela, kde následne spôsobujú zápaly. Ako viete, baktérie sa dajú zničiť pôsobením správne nasadených antibiotík. Mykoplazmy sú však celkom odolné voči ich pôsobeniu – majú už na väčšinu rezistenciu, čo liečbu rozhodne neuľahčuje.

Diagnostika mykoplazmy trvá dlhšiu dobu, čo terapiu tiež zdržuje a komplikuje. Pritom tieto baktérie možno nájsť takmer všade. Uvádza sa desivá informácia, že môže byť postihnutých viac ako 70 % jedincov, u všetkých sa však neprejaví vďaka dobre fungujúcemu imunitnému systému. 

Mycoplasma je veľmi zákerná baktéria

Mykoplazmy napádajú predovšetkým pohlavný aparát, ďalej spôsobujú zápaly močových ciest, maternice u sučiek, u psov zápaly nadsemenníkov. Po ťažkej infekcii môže dôjsť aj k poruchám plodnosti, čo predstavuje veľký problém predovšetkým u chovných jedincov. Sučky môžu ťažko zaskočiť či mať problémy počas gravidity a v neposlednom rade sú ohrozené aj plody, dochádza k samovoľným potratom.

Prenos

Choroba nemusí prepuknúť vo všetkých prípadoch, preto nazývame mykoplazmy tzv. oportúnnym patogénom, čo znamená, že sa infekcia prejaví až keď sú obranné mechanizmy organizmu porušené.

Môžete si to predstaviť, ako keď táto baktéria chce využiť možnosť zaútočiť na oslabený či chorý organizmus, ktorý sa nemôže stopercentne brániť – potom sa táto infekcia prevalí.

Prenos môže prebiehať prostredníctvom pohlavného styku, z matky na plod, cez krv sajúce parazity a cez priamy kontakt s krvou chorého jedinca. 

Mycoplasma môže postihnúť takmer akúkoľvek časť organizmu a spôsobiť mnoho druhov zápalov

Klinické príznaky

Ako sme už spomenuli, na prepuknutie klinických príznakov stačí oslabená imunita zvieraťa, nejaká iná pridružená infekcia, onkologické ochorenie, stres a zlé zoohygienické podmienky v chove. Ide o baktérie, takže môžu napádať takmer celý organizmus a spôsobovať zápaly všetkých možných rázov.

• Zápaly slizníc, očí i respiračného aparátu.
• Zápalové ochorenie kĺbov a pohybového aparátu.
• Zápaly obličiek, močovej trubice.
• Zápaly prostaty a nadsemenníkov u samcov.
• Zápaly maternice aj pošvy u sučiek.
• Neplodnosť, neschopnosť zamariť.
• Problémy počas gravidity.
• Samovoľné potraty plodov počas gravidity.
• Pôrod mŕtvych, nedovyvinutých či veľmi oslabených jedincov. Existuje tu aj vysoké riziko úmrtnosti u šteniat do 7 dní veku.

Ako vidíte, tieto zradné potvorky môžu postihovať celý organizmus a ich zdiagnostikovanie môže byť orieškom aj pre vášho veterinárneho lekára. V rámci zodpovednosti by mali byť majitelia chovných psov a sučiek nabádaní, aby pred krytím toto vyšetrenie na prítomnosť mycoplasmy canis absolvovali. U chovateľov je nutné šíriť informácie o tejto baktérii, aby boli v prípade progresie ochorenia schopní zasiahnuť.

Diagnostika

Ako sme už hovorili, ide o patogény, ktoré sú zle zachytiteľné. Napriek tomu ich možno preukázať pomocou metódy PCR, ktorá zachytí priamo DNA danej baktérie, na základe toho je možné potom s pokojným svedomím povedať, že sa jedná o mykoplazme canis.

Táto metóda je spoľahlivá, rýchla a citlivá. Vzorka sa samozrejme zasiela do kvalifikovaného laboratória, načo si na výsledok musíte v prvom rade pár dní počkať. V prípade postihnutia urogenitálneho aparátu, alebo aj pred plánovaným krytím, je na mieste hlboký vaginálny výter u sučiek. U samcov sa odoberá vzorka z predkožky. Prítomnosť týchto baktérií je možné zistiť aj z krvného vyšetrenia.

Diagnostika aj následná liečba nie sú vždy jednoduché

Liečba

Terapia mykoplazmózy je dlhodobá a celkom náročná. Treba podotknúť, že pokiaľ sa nejedná o ťažké zápalové stavy so zlým priebehom, nie je nutná hospitalizácia pacienta na veterinárnej klinike. Väčšinou to tak nebýva, niekedy sa pozitívny test preukáže aj bez akýchkoľvek klinických príznakov.

Vždy sú pacientovi predpísané citlivé antibiotiká na niekoľko týždňov a pacient je odoslaný do domácej ošetrovacej starostlivosti. Po preliečení alebo počas sa vykoná kontrolný PCR test. Je však nutné, pokiaľ chováte doma viac jedincov, zaliečiť všetkých. Riziko prenosu pri častom kontakte je viac ako vysoké.

Profylaxia

Prevenciou je iba a len poctivé testovanie krycích zvierat, aby ste si nedotiahli túto nepríjemnosť do chovu a neohrozili tak ostatných miláčikov, ktorých máte doma. Pokiaľ sa pýtate na možnú vakcínu, tá bohužiaľ zatiaľ neexistuje. Je nutné tiež zaistiť dobré zoohygienické podmienky v chove.

Veterinárna poradňa na našom blogu

• Očkovanie "nad rámec" I. časť
• Očkovanie "nad rámec" II. časť
• Infekcie u psov prenášané vektormi v rámci Európy I. časť
• Infekcie u psov prenášané vektormi v rámci Európy II. časť
• Infekcie u psov prenášané vektormi v rámci Európy III. časť