Alimentárny lymfóm u mačiek

Pridané 26. 1. 2026 do kanála náš blog

Mačky sú šelmy (mäsožravce) a ich tráviaci trakt odoláva celkom náročnému prostrediu. My sa dnes v článku pozrieme na najčastejšie onkologické ochorenie tráviaceho traktu u mačiek. Alimentárny lymfóm býva častejšie diagnostikovaný starším mačkám, ale môžu ním trpieť samozrejme aj mačiatka a mladé mačky. Poďme si dnes povedať, aké sú príznaky tohto ochorenia a aké sú možnosti liečby.

Čo je to alimentárny lymfóm?

Alimentárny felinný lymfóm (AL) predstavuje najčastejšie zhubné nádorové ochorenie tráviaceho traktu u mačiek. Štúdia uvádza, že tento lymfóm, predstavuje až 20% celkových neoplázií u mačiek a až 1/2 onkologických ochorení práve intestinálneho, tráviaceho, traktu.

Je totiž veľmi „rozmanitý“. Postihuje žalúdok a rôzne vrstvy črevného tkaniva a črevných kľučiek.

Najviac riziková je skupina mačiek nad 10 rokov.

Zaujímavosťou je, že siamské mačky majú plemennú predispozíciu na vznik týchto lymfómov. Dôvod častého vzniku práve u tohto plemena nie je úplne objasnený, ale predpokladá sa, že sa jedná o súhru enviromentálnych a genetických faktorov. Existuje dokonca teória, že imunitný systém siamských mačiek môže reagovať odlišne na niektoré bežné vírusy alebo chronickú antigénnu stimuláciu (napr. z potravy), čo môže viesť k chronickému zápalu čriev (IBD), ktorý je považovaný za možný rizikový faktor pre rozvoj lymfómu. Iná štúdia uvádza, že siamské mačky majú všeobecne vyšší predpoklad na vznik lymfómov ako iné plemená.

Lymfóm je tzv. hematologická rakovina a vzniká vo chvíli, keď sa lymfocytárne bunky (lymfocyty), ktoré sú súčasťou lymfatického systému, nekontrolovane množia a vytvárajú nádory.

Typy alimentárneho lymfómu

Z pohľadu rozdielnej prognózy a terapie rozlišujeme štyri základné subtypy alimentárneho lymfómu:

• Low-grade alimentárny lymfom (LGAL),
• High-grade alimentárny B-lymfom (B-HGAL),
• High-grade alimentárny T-lymfom (T-HGAL) a
• LGL alimentárny lymfom (LGLL).

Príznaky alimentárneho lymfómu

Rozpoznateľné príznaky chovateľom sú na prvý pohľad bežné, ale ak sa jedná o príznak pre alimentárny lymfóm, tak je problém väčšinou chronického charakteru (chronický = dlhodobý, vlečúci sa).

Najčastejšie sa teda pozná podľa:

• Nechutenstvo.
• Chudnutie.
• Zvracanie.
• Zvýšený príjem tekutín.
• Hnačka alebo zápcha.

Diagnostika

Vzhľadom na to, že príznaky sú bližšie nešpecifické, je nutné vylúčiť ďalšie ochorenia, ktoré (nielen) v pokročilom veku môžu mačky často trápiť. Primárne sa jedná o vylúženie hypertyreózy, chronického ochorenia obličiek, triaditídy atď.

Základným krokom je klinické vyšetrenie, odber krvi a využitie zobrazovacích techník (v prvom rade sa využíva ultrazvuková sonografia brušnej dutiny).

Pri pohmate môžu byť viditeľné zosilnené črevné kľučky. V pokročilom štádiu choroby aj bolestivosť pri dotyku. Ak sa lymfóm „vymkne kontrole“ môže byť palpačne (pohmatom) nahmataná akási mäsa, ktorá predstavuje práve neopláziu, čo je abnormálne a nekontrolované bujnenie tkaniva.

V priebehu diagnostiky je vhodné absolvovať krvné testy, ktoré dokážu odhaliť vírusové ochorenia FeLV a FIV. Vylúčenie je nutné, pretože ak sa ochorenie FelV a FIV potvrdí, tak sa priebeh liečby lymfómu komplikuje (a zároveň sa aj zhoršuje prognóza na vyliečenie).

Pre definitívne potvrdenie AL sa ako tzv. zlatý štandard využíva histopatologická biopsia s imunohistochémiou. Táto biopsia umožňuje posúdenie infiltrácie hlbších vrstiev steny čreva. S histopatológom, s lekárom zaoberajúcim sa mikroskopickým vyšetrením tkanív a buniek odobratých z tela, je potom možné stanoviť stupeň a subtyp lymfómu.

V prípade, že bude mačka podstupovať chemoterapiu, je vhodné vykonať biopsiu na pracovisku, kde ju vykonávajú laparoskopicky. Pri klasickej chirurgii je odporúčané odložiť začatie chemoterapie až o týždeň, pretože začatie terapie môže zhoršiť hojenie pooperačnej rany. O pooperačnej starostlivosti sa viac dočítate v sérii článkov Pooperačná starostlivosť u psov a mačiek - 1. diel a 2. diel.

Terapia a prognóza

Najlepšie terapeutické výsledky možno dosiahnuť aplikáciou modulárnej chemoterapie na báze liečiv ako je L-asparagináza, cyklofosfamid, vincristin a doxorubicín (protokol LCHOP).

Všeobecne platí, že reakcia organizmu mačky na chemoterapiu je silne ovplyvnená stupňom progresie a subtypom lymfómu. U LGLL, čo je 4. subtyp alimentárneho lymfómu, reaguje organizmua na chemoterapiu najmenej (pozitívne reaguje zhruba iba 30 % liečených pacientov).

Chemoterapeutika je možné aplikovať intravenózne, čo je vnútrožilový spôsob a je samozrejme najefektívnejší. Väčšina chemoterapeutík má bohužiaľ nespočetné množstvo nežiaducich účinkov, z ktorých možno uviesť napr. tráviace ťažkosti. Je teda nutné na liečbu pridať aj podpornú terapiu.

Bežne sa pridávajú kortikoidy (napr. Prednison), ktoré zvyšujú apetít. Ďalej sa podávajú lieky proti zvracaniu na báze metoklopramidu (napr. Degan). Ako stimulátor apetítu je možné podávať napr. Mirtazapín. Je tiež vhodné zvážiť podávanie analgetík (napr. Tramal). Všetky uvedené lieky nie sú voľne dostupné a sú na predpis. Liečbu musí stanoviť veterinárny lekár!

Ak je nízka hladina vitamínu B12, je nutné ho suplementovať. Neliečená hypokobalaminémia je spojená s horším prežívaním pacientov a slabšou reakciou na chemoterapiu, čo je nežiaduce.

Prognózu (vrátane doby prežitia) najviac ovplyvňuje to, ako zviera reaguje na liečbu počas prvých 3 - 5 týždňov od začatia liečby.

Problém nastáva ak pacient nekontrolovane chudne. Úbytok váhy liečenej mačky značí zlú prognózu. Najväčšie riziko nastáva, ak je úbytok vyšší ako 5 % pôvodnej váhy (napr. u 5kg mačky hrozí nebezpečenstvo, ak schudne o 250 g).

U jedincov, ktorí sú navyše pozitívne aj na FeLV a FIV, býva prognóza ešte o niečo horšia. Veľa záleží na tom, v akom štádiu na stupnici GRADE sa nález nachádza.

V prípade adekvátnej terapie si pacient s 1. subtypom (LGAL) môže život predĺžiť až o 3 roky. V prípade tých horších nálezov sa jedná o prežitie v rádoch mesiacov (zhruba od 2 do 10 mesiacov).