Epifora: Trápi maznáčika slzenie oka?

Pridané 30. 7. 2026 do kanála náš blog

Tento zvláštny termín predstavuje celkom jednoduchý stav oka, a tým je jeho „nadmerné slzenie“. A my sa v článku pozrieme, ako slzenie vzniká, prečo vzniká a aj na to, ako ho prípadne riešiť. Tušíte, ktoré plemená na nadmerné slzenie majú plemennú predispozíciu?

Čo je to epifora?

Epifora je nadmerná produkcia sĺz v oku. Všeobecne sa jedná o opak pre syndróm suchého oka (keratokonjunktivitis sicca), ktorý symbolizuje zníženú produkciu sĺz.

Nadmerné slzenie môže znamenať značnú komplikáciu pre život nielen u zvieraťa, ale aj u jeho majiteľa.

Ten si totiž neustále láme hlavu s tým, ako slzenie zastaviť a ako znečistené očné okolie ošetrovať, pretože to má pri epifore nevzhľadnú farbu.

Kto epiforou trpí najčastejšie?

Tento problém najčastejšie riešia majitelia psov s bielou srsťou (prípadne inak svetlou srsťou), u ktorých slzy sfarbujú chlpy pod mediálnym očným kútikom do nepekných hrdzavých až hnedých odtieňov.

Mediálny očný kútik u psov (vnútorný kútik oka) je anatomicky špecifická oblasť, kde sa nachádza mžúrka (tzv. tretie viečko, ktoré chráni oko a roznáša slzný film).

Je to zároveň oblasť, v ktorej dochádza najmä u brachycefalických plemien k nepríjemným zápalom.

Dermatitída nosných záhybov je spôsobená neustálou vlhkosťou, čo vedie k výraznému množeniu baktérií a kvasiniek, ktoré spôsobujú zápach, svrbenie a bolestivé zápaly kože.

Následná liečba často vyžaduje nasadenie antibiotík.

Problém brachycefalických plemien

U psov a mačiek, ktoré majú brachycefalickú lebku, má epifora chronický charakter. Pokiaľ ide o chronický problém, môže byť oko pacienta vo veľkom ohrození. Chronické dráždenie totiž vedie k ukladaniu tmavého pigmentu do rohovky, čo môže u psov vyústiť až k slepote.

Týka sa to najmä buldočkov, shit-tzu, bostonských teriérov, mopsov a kavalírov. U mačiek sú náchylné perzské mačky, himalájske mačky a im podobné mačacie plemená.

Problém týchto plemien má korene v anatómii ich lebky, ktorá nie je úplne optimálna na fyziológiu oka, nosa a ústnej dutiny. Problémom bývajú:

1. Očné buľvy - Očné buľvy, ktoré sú príliš vystúpené, čo vedie k tomu, že viečka nedokážu pojať slzný film, ktorý potom preteká cez okraj. Kvôli veľkým očným štrbinám zvieratá nedovierajú viečka úplne, oko vysychá a telo reaguje reflexným slzením.
2. Skrátený nos - Skrátený nos spôsobuje zalomenie alebo úplné zablokovanie nososlzných kanálikov, takže slzy nemôžu prirodzene odtekať do nosa.
3. Entropium (stáčanie viečok) a trichiasis (rast chĺpkov z nosových záhybov) - Stáčanie viečok dovnútra alebo rast chlpov z nosových záhybov priamo proti oku mechanicky dráždi rohovku, čo stimuluje nadprodukciu sĺz.

Zaujímavosť sĺz

Viete, že slzy obsahujú porfýriny, ktoré na srsti oxidujú a vytvárajú typické nevzhľadné sfarbenie?

Porfyríny sú prirodzene sa vyskytujúce zlúčeniny obsahujúce železo. Psy tieto zlúčeniny vylučujú nielen v slzách, ale aj v slinách a pote.

Oxidácia porfyrínov spôsobuje na svetlej srsti hrdzavé sfarbenie, ktoré môže signalizovať rôzne ochorenia. Najčastejšie je to signál pre nadmerné slzenie, alergiu alebo upchaté slzné kanáliky.

Príčiny vzniku epifory

Epifora môže byť prvotným ukazovateľom pre momentálne prebiehajúci zdravotný problém, ktorý treba bezodkladne riešiť.

Môže sa jednať napr. o prejav alergie, zápal spojiviek (konjunktivitída), poranenia rohovky, upchaté slzné kanáliky alebo vývojové chyby očných viečok (entropium, ektropium) či vrastanie rias (trichiáza).

Niekedy to môže spôsobiť aj zapichnuté cudzie teleso v treťom viečku (najmä trávne osiny) alebo nebezpečný glaukóm.

Bežné prejavy epifory

Hlavnými príznakmi epifory u psov je neustále vlhké alebo zaslzené oči, sfarbená srsť pod očami, škúlenie alebo zatváranie oka atď.

Prejavy spoznáte takto:

• Nadmerné slzenie oka.
• Opuch oka.
• Zviera si labkami šúcha oko (mačky sa často olizujú a čistia a psy zase traumatizujú napríklad o koberec).
• Frkanie (pri kombinácii s cudzím telesom).
• Vlhké alebo špinavé okolie.
• Zapáchajúci výtok.
• Znečistenie očného okolia do hnedých odtieňov.
• Svetloplachosť (privieranie oka).

Diagnostika epifory

Na zmeranie produkcie sĺz existuje Schirmerov slzný test (STT) alebo fluorescenčný vylučovací test (FDDT).

Schirmerov slzný test

Ide o základnú diagnostickú metódu, ktorá u brachycefalikov pomáha rozlíšiť, či je epifora spôsobená mechanickou prekážkou v odtoku alebo sa jedná o nadmernú produkciu sĺz v dôsledku dráždenia.

Slzný test nie je nijako náročný. Do spodného očného viečka sa vloží sterilný papierový prúžok s milimetrovou stupnicou. Prúžok nasaje slzy a zmerí sa dĺžka jeho zvlhčenia.

U psov sa za normálnu hodnotu považuje 15–25 mm/min.

U mačiek sú hodnoty Schirmerovho testu menej stabilné ako u psov. Kvôli stresu z vyšetrenia môže dôjsť k prudkému zníženiu produkcie sĺz, preto sa výsledky interpretujú opatrnejšie v spojení s klinickými príznakmi.

Fluorescenčný vylučovací test

Alternatívou k Schirmerovmu slznému testu (alebo ako jeho doplnok) sú očné kvapky s fluoresceínom (špeciálne farbivo). Metóda je známa aj ako Jonesov test.

Fluoresceín býva používaný aj na detekciu poranenia očnej rohovky, prítomnosti erózií či vredov.

Má svietivo zelenú farbu a po osvietení oka je krásne vidieť.

Výhodou tejto neinvazívnej metódy je jednoduché prevedenie, ktoré zvládne aj komplikovanejší pacient. Ďalej je výhodou aj cena a efektivita prevedenia.

Výsledok testovania je buď:

• Pozitívny test = priechodné cesty (zeleno sfarbená tekutina sa objaví na nose u nozdier alebo v papuli psa).
• Negatívny test = upchaté cesty (tekutina sa po nakvapkaní do oka neobjaví cca do 5–10 minút) - príčina epifory a indikácia na preplach. Pri negatívnom teste je veľkou nápovedou aj znečistenie očného okolia.

Preplach slzných kanálikov

Preplach slzných kanálikov (nazolakrimálna laváž) je diagnostický aj terapeutický zákrok, ktorý pomáha riešiť nepriechodnosť slzných ciest.

U brachycefalických plemien sa vykonáva veľmi často, pretože ich kanáliky bývajú kvôli tvaru lebky zalomené alebo upchaté nečistotami. Niekedy sa ich ani tak nepodarí spriechodniť, pokiaľ sú anatomicky zle vytvorené.

Ide o zákrok, ktorý je zvieraťu vykonávaný v celkovej sedácii, čo je veterinárny postup navodzujúci hlboký pokoj, uvoľnenie svalov a zníženie vnímania bolesti bez toho, aby došlo k úplnej strate vedomia. V mimoriadnych situáciách je preplach vykonávaný v hlbšej narkóze, aby nedošlo k poraneniu samotného oka.

Slzný kanálik sa preplachuje špeciálnou kanylou a fyziologickým roztokom. Úspech nie je vždy zaručený:

• Pri úspešnom preplachu vytečie roztok z nosovej dierky a malo by tak v nasledujúcich dňoch dôjsť k ústupu ťažkostí.
• Pokiaľ bude preplach neúspešný, musí sa zviera aj majiteľ zmieriť s doživotným ošetrovaním oka i očného okolia, alebo podstúpiť invazívnejší zákrok.

V prípade, že rozhodnutie padne na invazívnejší zákrok, tak pre úspešnosť je dôležité, aby zákrok (napr. stómia slzných ciest alebo plastika nosných záhybov) vykonával skúsený veterinárny oftalmológ.