Bernardín - svätobernardský pes od sv. Bernarda

Za všetko môžu mnísi

Dnešný Svätobernardský priesmyk na pomedzí Švajčiarska a Talianska bol v dobách dávno minulých preslávený svojou nehostinnou krajinou. Ťažké cestovanie cez alpské vrcholky viedlo mnícha Bernarda de Menthon v 11. storočí k založeniu zimného útulku a hospica pre pútnikov. A práve pokračovatelia odkazu sv. Bernarda začali v 17. storočí s chovom psa, ktorý slúžil ako záchranár alebo pomocná pracovná sila.

Bernardíny mali za úlohu značiť cestovateľom smer v zasneženej krajine alebo hľadať tých, ktorí pri svojej púti stratili správny smer. Svoje schopnosti uplatnil aj ako ťahač a nosič.

Jedným z najslávnejších jedincov tohto plemena bol bernardín Barry, ktorý má dokonca aj svoj pomník na parížskom cintoríne psov. Epitaf na ňom hlása: "Svätý Bernardín Barry zachránil život 40 ľuďom. A 41. človek ho zabil. "Toť legenda. Legendy sa ale dosť často prikrášľujú, a nie všetko čo je vytesané do kameňa, sa tiež muselo tak udiať. Barry síce naozaj zachránil veľa zblúdilcov, ale zomrel prirodzenou smrťou, v úctyhodnom veku 12 rokov.

Rovnako je to aj so súdkom na jeho krku, naplneným niečím ostrejším. Ide iba o legendu. Ale krásnu.

Na začiatku 19. storočia bol chov psov v kláštore, vinou niekoľkých horských katastrof, úplne zlikvidovaný. Našťastie sa pár jedincov tohto obľúbeného pracovného plemena dostalo aj do údolia, a tu bol následne začatý naozajstný cielený chov. Prvým skutočným chovateľom sa stal Heinrich Schumacher. Roku 1884 sa tak bernardíny konečne dočkali svojej plemennej knihy a k uznaniu štandardu tohto plemena došlo následne roka 1887.

Dneska má úlohu sociálneho, rodinného psa. Podľa štandardov FCI sa plemeno radí do skupiny Pinče, bradáče, tzv. plemená mollosoidné a švajčiarske salašnícke psy.

Uslintaný obrík

Bernardín sa radí k naozaj robustným plemenám, nielen výškou, ale aj svojou nezanedbateľnou váhou. Telo má svalnaté a harmonicky vyvážené. Na ňom usadenú mohutnú hlavu, z ktorej na vás pozerajú stredne veľké hnedé oči s priateľským a dobrosrdečným výrazom. Chvost je taktiež silný a dlhý. Mieri rovno dole s občasným stočením konca nahor.

Podľa oficiálnych štandardov rozlišujeme dve variety osrstenia. Krátku a dlhú. V oboch prípadoch je kožuch veľmi hustý s veľkorysou podsadou, čo z bernardínov robí psov, ktorým zimné zasnežené počasie úplne vyhovuje. V lete naopak potrebujú mať svoj zatienený kútik. Nebude im vadiť ani celoročný pobyt vonku v búde.

Základná farba osrstenia je biela, na ktorej v platniach, väčších či menších, je rozmiestnené zafarbenie v odtieňoch červenej, červenohnedej alebo hnedožltej. Žiaduce je tmavé lemovanie hlavy a tmavá symetrická maska.

Nezameniteľným poznávacím znakom bernardína je neustále uslintaná huba. Neodmysliteľnou proprietou sa tak pre vás stane handrička na jej utieranie.

Dobrák od kosti

Bernardín už na prvý pohľad pôsobí dobráckym dojmom. A naozaj, má veľmi priateľskú a vyrovnanú povahu. Skvelý spoločník do rodiny s deťmi alebo aj inými miláčikmi z ríše zvierat. Pokiaľ nepôjde o život, tak neublíži ani muche. Len pozor na veľmi malé deti, svojou mohutnou postavou im predsa len ublížiť môže, aj keď to bude úplne nechtiac.

Aj napriek tomu, že svoju rodinu miluje a rád s ňou trávi čas, celoročný pobyt vonku mu neublíži ani fyzicky ani psychicky. Len sa mu nezabudnite odmeňovať dlhými prechádzkami. Hoci sa môže javiť ako pohodlný pes so sklonmi k lenivosti, opak je pravdou.

Možno ho využiť aj ako ochrancu. Síce nemá sklony k agresii ani v smere k cudzím ľuďom, jeho zovňajšok aj tak budí rešpekt. Navyše je veľmi citlivý na akékoľvek prejavy nespravodlivosti a vždy sa postaví na stranu toho slabšieho. Pozor tiež na hádky a zvýšený hlas. Nerobia mu vôbec dobre. A vie to dať najavo.

Dôsledná výchova a socializácia šteňaťa je u takto veľkých psov veľmi potrebná. Aj tu ale platí bez kriku, agresie a násilia. A počítajte s tým, že bernardín má veľmi dlhé obdobie "šteňacej rozbesnenosti". Dospelosti dosahuje až okolo tretieho roku života.

Kvalitné psie granule sú základom celoživotného zdravia

Starostlivosť a zdravie

Dlhosrsté variety psov budú potrebovať o niečo väčšiu pozornosť ako psi so srsťou krátkou. Tzn. priebežne vyčesávať aspoň 2x týždenne, v období pĺznutia potom aj častejšie. Inak postačí bežná kontrola očí, uší a zubov.

V čom je toto plemeno ale veľmi náročné, je kvalitné kŕmenie. Obzvlášť potom v období šteňacom a v čase dospievania. Psie granule vyberajte vždy od zavedených značiek, primerane veku, aktivite psa a nikdy neprekrmujte. Pohybový aparát je dosť namáhaný aj bez príznakov nadváhy. Pravidelným kŕmením, rozdeleným do niekoľkých dávok predídete možnej torzii žalúdka, ktorá je pre veľké plemená príhodná.

Všeobecne bernardíny patria k plemenám bez zvláštnych zdravotných komplikácií s priemerným vekom dožitia 10 - 11 rokov.

Psie plemená na našom blogu

• Border kólia - živel, ktorý nikdy nemá dosť
• Leonberger - obor s nežnou dušou
• Zlatý retriever - pes so zlatou srsťou aj zlatým srdcom
• Samojed - večne usmievavý nezbedník
• Nemecký ovčiak - univerzálny vojak z ríše psov