Český fúzač - český národný originál

Jediný svojho druhu

Prvé a vlastne jediné psie plemeno s uznaním od Medzinárodnej kynologickej spoločnosti, ktoré má ako svoju domovinu uvádzanú Českú republiku. Zároveň jediným českým zástupcom medzi lovcami stavačmi.

Patrí k relatívne starým plemenám, a to nielen v krajinách českých, ale aj v európskom meradle. Prvé zmienky o akomsi českom stavačovi pochádza už z čias vlády Karola IV., Ktorý sám bol celoživotne vášnivým lovcom, a tak sa aj na jeho dvore tieto lovecké psy s hrubou srsťou vyskytovali v hojnom počte. Psy lovci v tej dobe boli veľmi ceneným artiklom a nezriedka sa s nimi európski králi navzájom nielen obdarovávali ale aj obchodovali, a tak sa genofond českého stavača dostal ďalej ako za hranice našej vlasti a krv českého fúzača koluje v žilách nejedného európskeho stavača.

Dlho nebolo medzi jednotlivými loveckými psami nejako rozlišované ich zameranie. Boli to jednoducho stavače. S postupom času sa však nároky na ne zvyšovali a väčší dôraz sa kládol aj na užšiu špecializáciu. Tak aj český drsnosrstý stavač sa konečne dočkal svojho prvého štandardu, ktorý roku 1882 spísal Josef Vilém Černý z Berouna. Svoje dnešné pomenovanie získal so založením prvého špecializovaného klubu chovateľov českého fúzača v roku 1896.

No a ako už sme si zvykli, prvá svetová vojna narobila paseku aj medzi týmito najrozšírenejšími stavačmi tej doby u nás. Našťastie pre českých poľovníkov, ale celkom určite nielen pre nich, bol rod českého fúzača celkom úspešne obnovený.

FCI uznalo toto plemeno ako oficiálne v roku 1964 a zaradilo ho do skupiny Stavače.

Beláky

Podľa fúzka poznáš fúzača

Podľa nosa spoznáš kosa, no a podľa fúzov spoznáš českého fúzača. Typické poznávacie znamenie, to je jeho briadka a tiež výrazné "obočie" na dlhej, úzkej hlave. Jeho kožuch tvorí celkom tri druhy srsti. Základ tvorí hustá, hebká podsada, ktorá ho spoľahlivo chráni pred neférovým zimným nečasom a v teplom období sa takmer vytráca. Ďalšou vrstvou, krycou, sú hrubé pesíky s dĺžkou okolo 4 cm. Tie priliehajú k telu a sú rovné. A nakoniec na hrudi, chrbte, lopatkách a slabinách vyrastajú tvrdé až štetinaté chlpy - vlníky, ktoré dosahujú dĺžku aj 7 cm.

Čo sa týka sfarbenia, je možné stretnúť "beláka", a to buď s platňami alebo bez nich, ďalej potom "hnedáka" so svetlou náprsenkou a spodnou časťou končatín a nakoniec "hnedáka" bez znakov. Každý kus je neopakovateľný originál.

Celé telo je svalnaté a budí dojem vytrvalého atléta. Čo ale vlastne nie je dojem, ale skutočnosť. Český fúzač je zdatný športovec. Svojou výškou v kohútiku medzi 58-62 cm a váhou 22-34 kg zaujíma miesto medzi plemenami veľkými.

Na hrubé vrece hrubá záplata

Tak toto príslovie je v prípade nášho fúzača úplne nepárne. Hoci na pohľad i dotyk je to plemeno hrubé, tak akékoľvek hrubé zaobchádzanie úplne neznáša. Naopak, po zoznámení sa s jeho povahou, vás čaká len milé prekvapenie.

Svoju ľudskú svorku miluje bezvýhradne od najmenšieho člena. Rád sa túli aj mazná, a preto, hoci dobre znáša všetky vrtochy nášho počasia, vonku mu celoročne dobre nebude. Ak teda svojmu fúzačovi usteľte vonku, nezabúdajte na každodennú poriadnu dávku citového prídelu.

Navyše je veľmi dobre cvičiteľný a rád sa učí novým veciam. A učí sa rýchlo. Bude tak vhodným plemenom aj pre chovateľov začiatočníkov. Postačí, že s ním budete zdieľať jeho vášeň pre lov a pohyb a doprajete mu, ak už nie rovno loveckú prácu, tak aspoň nejaký psí šport. Snáď jediné športové odvetvie, kde sa naozaj neuplatní, je obranárstvo. Nie je v jeho povahe byť agresívny na ľudí. Na druhú stranu, svoje teritórium si postráži starostlivo a cudzincov vyženie raz dva.

Dobrý výcvik od šteňaťa je veľmi dôležité nezanedbať aj vzhľadom k jeho loveckým inštinktom. Prírode nerozkážeš, a aj keby sa jeho výchova neuberala loveckým smerom, stačí zavetriť stopu a bude v trapu. Povely ľahni, sadni, stoj, tak budú vaším denným chlebom.

Granule pre veľké plemená vyberajte vždy starostlivo

Nenáročný člen rodiny

Starostlivosť o českého fúzača je úplne nenáročná, vyžaduje iba klasiku. Občasné prečesanie srsti kefou, pravidelnú kontrola uší a čistenie zubov. A ako každé hrubosrsté plemeno vyžaduje minimálne 2x ročne podstúpiť úpravu srsti pomocou trimovania. Nikdy nestrihať.

Jediným zdravotným problém, ktoré toto plemeno môže potrápiť je lysivost, tzv. alopécia. Záležitosť je to genetická, a tak jedinci s týmto problémom sú automaticky vyraďovaní z chovu.

Aj toto boli pôvodne lovecké plemená

Zaujal vás tento článok?

Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie – inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť. Preskúmajte, čo ďalšie sme pre vás pripravili, a nenechajte si ujsť šancu byť o krok napred!

Zobraziť ďalšie články