Cane Corso - obrí strážca - VášChovateľ.sk

Dávno nedávna história

Hoci prvého spísania základného a veľmi stručného štandardu sa plemeno Cane Corso dočkalo roku 1983 a oficiálneho uznania až v roku 2007, jeho priami príbuzní, psi molossoidného typu Canis Pugnax, boli známi už v Mezopotámii cca 2000 rokov pr. N. L.

Canis Pugnax boli v starovekom Ríme využívaní ako psi vojnoví alebo pre boj v arénach, kde ich súperi boli medvede a levy. V ďalšom období, po zániku rímskej ríše, si títo psi zmenili odbor pôsobnosti na strážcu majetku a dobytka alebo pomocníka pri love.

Talianska história pokračuje na vidieku, kde je tento taliansky corso pes všestranne využívaný na farmách, a to až do 19. storočia. S postupnými a nevyhnutnými zmenami v poľnohospodárstve, upadal aj záujem o ich pomoc a pes sa stal pre svojich majiteľov postrádateľným luxusom. Vrchol nezáujmu a tým aj úpadku celého plemena nastal začiatkom 20. storočia a samozrejme k tomu prispelo aj obdobie vojen, ktoré bolo nepriaznivé k väčšine plemien. Dovtedy akokoľvek populárnych.

Ohrozený druh našťastie zachránila oblasť južného Talianska, konkrétne provincia Apúlia. Tu, profesor Francesco Ballota a doktor Antonio Morsiani, objavili niekoľko posledných zástupcov tejto rasy a postupným obnovovaním chovu, zachránili toto plemeno v celej jeho dnešnej kráse.

A tým sa dostávame k jeho novodobej histórii, kedy sa konečne dostalo aj na spísanie oficiálnych štandardov, rozšírenie plemena ďaleko za hranice Talianska, a nakoniec aj oficiálnemu uznaniu od FCI. Tá ho priradila do skupiny Pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy.

Plemeno cane corso nabízí mnoho barevných variant

Plemeno cane corso ponúka mnoho farebných variantov

Uslintaný atlét

Pohľad na atletickú postavu cane corsa poteší snáď každého človeka. Je veľký, silný, svalnatý a zároveň má v sebe značnú dávku elegancie a celkovej vyváženosti. Dopomáha mu k tomu, okrem iného, obdĺžniková proporceonalita, kedy výška v kohútiku je o niečo menšia ako jeho dĺžka tela.

Farebné ladenie srsti, ktorá je krátka, hustá a lesklá, je po väčšinou čierne, šedé, žltej, čierne žíhané, žlté žíhané a šedé žíhané. Biela škvrna na hrudníku alebo špičkách láb je povolená. Podsadu síce cane corso majú, ale vzhľadom na jej skromnosti, pred chladom moc neochráni. Nuž, čo by ste chceli od psa z teplého Talianska.

Oči korešpondujú s farbou srsti, ale mali by mať čo najtmavšiu farbu. Zvislé uši majú tvar trojuholníka. Široká hlava je nesená na svalnatom a silnom krku. Trup je rovnako tak silný, ale ľahko nesený na svalnatých končatinách.

Barva srsti sehrává rolí i ve věku dožití

Farba srsti zohráva úlohu aj vo veku dožitia

Veľký maznáčik s veľkým rešpektom

Stráženie má tento obrík v génoch. Avšak nikdy nie je agresívny a ako prvý si nezačína. Svoju rodinu a majetok bráni, až pokiaľ ho k tomu okolnosti donútia. Má pokojnú a vyrovnanú povahu, ale keď bude treba, dokáže byť aj tvrdý a neohrozený.

Ku svojej rodine je láskavý, deti miluje. Tým bude navyše zdatne sekundovať pri všetkých ich hrách. Prah tolerantnosti má nastavený vysoko. Najlepšou odmenou mu potom bude veľké pomaznanie. Kontakt so svojou rodinou napokon vyhľadáva, a hlavne potrebuje k svojej duševnej pohode, neustále.

Pre svoju vysokú inteligenciu a potrebu fyzického vybitia je vhodné zaradiť, okrem pravidelného pohybu aj dostatok podnetu pre zamestnanie hlavy. Ak sa rozhodnete pre nejaký kynologický šport, vyberajte starostlivo s ohľadom na jeho veľkosť. Zamerajte sa skôr na tie obranárske alebo poslušnosť. Športy s výskokmi alebo rýchly beh nie sú vhodné. Ľahko si pri nich môže odrovnať kĺby. Predsa len je to cca 45 kg živej váhy. Á propos, nie je od veci zaradiť do psieho jedálnička kvalitné doplnky stravy pre zdravý kĺbový aparát.

Cane corso si zaslúži skúsenejšieho majiteľa, ktorý vie, ako skrotiť dominantné plemeno. S láskou a bez nátlaku. Avšak vždy dôsledne, aby nikdy nebolo pochýb, kto je tu pánom. Základný výcvik poslušnosti aj riadna socializácia sú nutným minimom vo výchove šteniat.

Kvalitné psie granule sú základom pevného zdravia

Farebné paradoxy

Cane corso patrí skôr k tým zdravším plemenám. Na druhú stranu jeho veľkosť predurčuje aj vek dožitia, ktorý sa v priemere pohybuje okolo 9-10 rokov.

Zaujímavosťou je, že na vek má vplyv aj zafarbenie jeho srsti. Tím výskumníkov, pod vedením RNDr. Eugena Korca, CSc. zistil, že najväčšieho dožitia dosahujú jedinci čierno žíhaní a žíhaní, ktorí prekračujú 10 rokov. Šedo žíhaní, žltí a čierni potom majú vek dožitia v rozmedzí 9-10 rokov, a tí ostatní okolo 8 rokov.

Preskúmajte i ďalšie strážne plemená

Zaujal vás tento článok?

Objavte ďalšie zaujímavé články, ktoré by vám mohli uniknúť! Pravidelne pre vás vyberáme to najzaujímavejšie – inšpiratívne príbehy, užitočné tipy aj aktuálne dianie, ktoré stojí za vašu pozornosť. Preskúmajte, čo ďalšie sme pre vás pripravili, a nenechajte si ujsť šancu byť o krok napred!

Zobraziť ďalšie články