Identifikácia psov: aby sa nám maznáčik nestratil

Z psa sa čím ďalej tým viac stáva spoločník. Úloha strážna či pomocná sa pomaly vytráca. Rozširuje sa tak okruh miest, kam sa počas svojho života po boku svojho pána dostane. Tým sa samozrejme zvyšuje aj šanca, že sa váš chlpáč môže zabehnúť a domov sa sám už nedostane. Je teda dôležité mať psa dostatočne označeného, jedine tak sa môže dostať späť do svojho pelechu ak miske obľúbeného žrádla.

Občiansky preukaz, prosím

Pánik svoju totožnosť preukazuje občianskym preukazom, pes má tých možností niekoľko. Označenie u psov môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Do prvej skupiny patrí tetovanie a čipovanie. Ide o označenie psa na telo. Druhá skupina nesie názov psia známka. Majiteľov psov na to označenie používajú obojky alebo postroje so psou známkou alebo kovovou doštičkou.

• Čip. Najmodernejší spôsob označenia psíkov, to je čipovanie. Miniatúrny valček so zalisovaným elektronickým srdcom, ktorý aplikuje psovi veterinár pomocou špeciálnej injekčnej ihly, a to na ľavú stranu krku. Veľkosťou sa podobá zrniečku ryže a je vyrobený z veľmi dobre znášanlivého a nezávadného materiálu. Valček má v sebe ukrytú anténu a niekoľkomiestny kód. Pánik potom dostane samolepky s rovnakým kódom a jeho povinnosťou je nalepiť tieto samolepky do očkovacieho preukazu psa. Po aplikácii čipu je dôležité psíka zaevidovať v registri čipov. Nevýhodou čipu je, že sa nedá čítať voľným ľudským okom. Na prečítanie je potrebná čítačka. Čipom označený psík trochu pripomína tovar označený v obchode. Skúseného pána v oblasti IT určite potešia aj predávané dvierka pre psov, ktoré reagujú na čip a umožnia tak psovi priechod do domu.

• Známka. Môžete psíkovi zaobstarať obojok, postroj so psou známkou, na ktorú sa dá nechať vyryť jeho meno a kontakt na majiteľa psíka. Známka sa môže ale od obojku často vytrhnúť. Tí, čo majú šikovné ruky, môžu monogram svojho miláčika a telefónne číslo vyšiť aj na obojok. Váš pes vás bude milovať ešte viac.

• Tetovanie. Túto možnosť evidovania psov využívajú hlavne majitelia výstavných psov a psíkov s preukazom pôvodu. Miesto, kam sa dáva je slabina alebo ušnica. Treba nechať psíka tetovať ešte v šteňacom veku, teda niekedy okolo 7 týždňa veku. Tetovanie robí zverolekár, ten pridelí čísla z plemennej knihy. Nevýhodou tetovania je, že sa vekom psíka stáva nečitateľné a neposlúži tak na presnú identifikáciu psa.

Známka môže kedykoľvek psíkovi z obojku spadnúť. Riešením je obojok s menom.

Trocha histórie neuškodí

Než vznikla moderná metóda čipu či tetovania, robili sa domácim zvieratám zástrihy do kože, a to napr. na ušiach a tiež výžihy. Prvé psie známky sa na našom území začali objavovať v druhej polovici 19.st., a to na Morave. Asi vôbec prvou doštičkou s menom psa a kontaktom na majiteľa je známka mesta Kroměříž z roku 1869.

A čo váš psík? Chodia s vami na prechádzky anonymné? Ak áno, urobte to skôr, než sa rozhodne navštíviť hárajúcu fenku. Pes má takú veľkú šancu vrátiť sa domov, ak by sa zatúlal.