Psy a dedičné očné vady v skratke

Pridané 1. 5. 2024 do kanála náš blog

Poznáte najčastejšie dedičné očné vady u psov, ich príčiny, diagnostiku a prípadnú liečbu? Viac o tejto problematike v dnešnom článku.

Oko je jeden z najdôležitejších zmyslových orgánov. Je preto vhodné žiadnu očnú anomáliu nepodceniť a všetko ochorenie oka vždy ihneď riešiť ideálne s veterinárnym oftalmológom. Pokiaľ vlastníte plemeno, ktoré je geneticky podmienené k vzniku očného ochorenia, odporúčame nechať šetriť psieho parťáka. O aké plemená sa jedná? Aké očné vady môžete u svojho zvieraťa vypozorovať?

Anomálie oka kólií (CEA)

Genetická vada, ktorá je lokalizovaná na zadnom segmente oka v blízkosti papily očného nervu alebo na očnom nerve samom. Podľa názvu to môže vyzerať, že toto ochorenie postihuje iba kólia, ale výskyt je popísaný aj u šeltií, border kólií a bearded kólií, austrálskych ovčiakov a mnohých ďalších plemien.

K poškodeniu očného bulbu dochádza už okolo 30. dňa embryonálneho vývoja. Závažné formy ochorenia sa dnes už vďaka mnohoročnej selekcii, našťastie, nevyskytujú. Stále však nachádzame formy miernejšie, ako sú rázštepy sietnice v blízkosti papily očného nervu alebo priamo rázštep papily. Vada je autozomálne recesívne dedičná, čo znamená, že sa choroba rozvinie iba u jedincov, ktorí zdedia od oboch svojich rodičov mutovaný gén. Prenášači mutovaného génu sú klinicky zdraví, ale prenášajú chorobu na svojich potomkov. V prípade krytia dvoch heterozygotov bude teoreticky 25 % potomkov úplne zdravých, 50 % potomkov prenášačov a 25 % zdedí od oboch rodičov mutovaný gén a budú postihnutí polyneuropatiou.

CEA sa ideálne stanovuje u malých šteniat vo veku od 5. do 9. týždňa veku. Genetický test je vhodnou alternatívou oftalmologického vyšetrenia iba z časti. Výnimkou totiž môže byť u 4% populácie anomálie optického disku, ktorý sa vymyká genetickému testovaniu a je zistiteľný iba oftalmologickým vyšetrením na špecializovanom pracovisku, oftalmológom.

CEA ochorenie nepostihuje iba kólia, ale výskyt je popísaný aj u šeltií, border a bearded kólií.

Liečba CEA

Toto ochorenie nemožno vyliečiť, ale je možné ho v chovoch efektívne eliminovať práve genetickým testovaním vrhov a vhodným výberom rodičov. Test sa vykonáva iba raz za život psa, pretože dedičné založenie zvieraťa sa v priebehu života nemení. Genetický test možno vykonať z výteru ústnej sliznice (neinvazívna metóda, ktorú zvládne každý chovateľ) alebo zo vzorky krvi, ktorú odoberá veterinárny lekár.

Progresívna retinálna atrofia (PRA) 

Ide o stav, kedy dochádza k postupnému odumieraniu buniek sietnice, pretože nie sú dostatočne cievne zásobené. Tieto bunky vystielajú očnú guľu a sú zodpovedné za príjem svetelných lúčov. Rozlišujeme dve základné formy tohto ochorenia a to je forma generalizovaná a centrálna (líšia sa aj formou dedičnosti). Vek nástupu, ale aj intenzita ochorenia, sa však odvíja aj od príslušnosti ku konkrétnemu plemenu. Napr. u pudlov najväčšia frekvencia klinických prejavov je medzi 3. - 5. rokom staroby, ale kvalitné vyšetrovacie prístroje ich môžu odhaliť už od 9 mesiacov veku.

PRA bola prvýkrát popísaná v roku 1911 u gordonsetrov. Odvtedy bola rozpoznaná u väčšiny plemien psov, u vlkov a dokonca aj u ľudí. Prvé klinické PRA sa začínajú obvykle prejavovať v období dospievania alebo v ranej dospelosti a začína sa prejavovať „nočná slepota“. Pes sa horšie orientuje, naráža do prekážok, zrenica psa je široko otvorená aj pri priamom dopade svetla do oka psa (výrazné pri fotografovaní – psovi „svieti oči“), zhoršuje sa aj celkové videnie psa. Poslednou fázou je zakalenie šošovky (tzv. katarakta), čo ešte viac znemožní transparenciu svetelných lúčov sietnicou a bohužiaľ väčšina postihnutých psov nakoniec oslepne. Liečba bohužiaľ neexistuje a len vďaka dôkladnému testovaniu a selekcii pozitívnych jedincov je možné „uzdraviť“ chov pre ďalšiu populáciu šteniat.

Niektoré plemená psov majú bohužiaľ k chorým očiam genetické predispozície.

Diagnostika PRA

Diagnostika tohto ochorenia je viazaná na špecializované oftalmologické pracoviská vybavené oftalmoskopom a elektroretinografom, ktorými možno diagnostikovať ochorenie ešte pred vlastnými klinickými príznakmi. Príznaky sa prakticky môžu objaviť kedykoľvek počas života (v prípade genetickej dedičnosti je to však skôr v rannej dospelosti). Z toho je zrejmé, že psy by mali byť klinicky vyšetrovaní niekoľkokrát v priebehu života, aby boli podchytené všetky typy PRA. To je bohužiaľ pre majiteľov pomerne náročné a samozrejme aj finančne nákladné.

Kto má predispozíciu ku genetickým očným vadám?

Do tejto skupiny sa radí:

• basenji,
• pudel,
• akita inu,
• papillon,
• čínsky chocholatý pes,
• briárd,
• anglický kokeršpaniel,
• labrador retriever,
• tibetský teriér, bobtail,
• border kólia,
• tibetský španiel,
• šeltia,
• jazvečík,
• americký koker,
• belgický ovčiak.

Všetkým pánikom a ich maznáčikom prajeme čo najviac zdravia pre jejic oči❤️❤️❤️. Zdrojom pre tento článok boli informácie zverejnené u MVDr. Beránek, https://www.veterina-pce.cz/dedicne-ocni-vady