Myasthenia gravis u psov

Pridané 2. 5. 2025 do kanála náš blog

Myasthenia gravis je autoimunitné ochorenie psov, ktorého príčinou je porucha prenosu vzruchu medzi nervom a svalom v oblasti nervosvalovej platničky. Ako ho liečiť a ako sa mu prípadne vyhnúť sa dozviete v dnešnom príspevku.

Toto zákerné ochorenie s škaredým názvom neznačí nič dobré. Ale našťastie nejde o také časté ochorenie, napriek tomu je potrebné o ňom vedieť a prípadné príznaky u vášho parťáka odhaliť včas. My vám v dnešnom článku prezradíme, o aké ochorenie ide a aké sú možnosti liečby. Zaujíma vás, aké plemená majú na vznik myasténia predispozíciu? Tak čítajte ďalej! Mimochodom... Viete, že toto ochorenie je bežné aj u ľudí?

Čo je myasthenia, prečo je nebezpečná?

Ide o autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu psov (u mačiek sa vyskytuje zriedkavo). Nedostatok špecifických receptorov spôsobuje narušenie signálov medzi nervami a svalmi, čo vedie k svalovej slabosti v rôznych častiach tela. Ide o poruchy prenosu na tzv. úrovni nervosvalovej platničky. Nie je tak ojedinelé, je skôr veľmi ťažké toto ochorenie dobre odhaliť a zdiagnostikovať. Existuje vrodená forma a získaná forma, ktorá je oveľa zložitejšia na adaptáciu ako zvieraťa, tak aj majiteľa. Žiaľ, pri vrodenej forme zvieratá neprežívajú jeden rok svojho života.

Ochabnutie svalov je veľký problém najmä pre zachovanie fyziologických životných funkcií ako je dýchanie, prehĺtanie, slobodný pohyb, vyprázdňovanie a ďalšie. Vplyvom myasténie vzniká veľmi často rozšírenie pažeráka (tzv. megaesophagus), čo predstavuje existenčný problém zvieraťa. Pažerák je svalový trubicovitý orgán, ktorý posúva krmivo smerom k žalúdku vrátane tekutín. Pokiaľ má pes megaesophagus, pažerák stráca svalový tonus, zväčší sa a nemôže fungovať správne. Navyše dochádza k respiračnej pneumónii a následnej infekcii, vplyvom vdychovania tekutín či potravy.

Získaná myasthenia gravis môže tiež spôsobiť, že sa u niektorých psov vytvorí nádor týmusu. U ľudí v humánnej medicíne je bežné tento typ nádoru endoskopicky odstrániť, predpokladá sa výrazné zlepšenie príznakov s odstupom času.

Viete, ako funguje fyziologický nervosvalový prenos?

Každý sval v tele je inervovaný vlastným nervom. Z centrálnej nervovej sústavy sa po nervovom vlákne vzruch šíri v podobe elektrického impulzu, a ten musí „preskočiť“ na cieľový sval, aby vykonal svoju funkciu. Nerv nie je so svalom však spojený priamo, ale práve cez spomínanú platničku, ktorú si predstavte ako mikro štrbinu, v ktorej dochádza k určitej chemickej reakcii. Z konca nervového vlákna je vyslaný tzv. acetylcholín, ktorý funguje ako akýsi prenášač, ktorý prekonáva vzdialenosť platničky a nadviaže sa na tzv. acetylcholínový receptor na druhej strane, tzn. na sval. Spustí sa lavína signálu a kostrová svalovina sa začne pohybovať. U myasténie je tento prenos narušený a nefunguje tam tak nervosvalový prenos. U získanej formy dochádza cez poruchu imunitného systému k vytváraniu autoprotilátok práve proti acetylcholínovým receptorom.

Existuje plemenná predispozícia pre túto vrodenú vadu u teriérov, jazvečíkov a španielov. Objavuje sa do pár mesiacov po narodení. Majitelia si všímajú zlú pohyblivosť u šteniat a ďalších príznakov. U väčších plemien ako sú retrievery, dogy, akity, stavači a novofoundladsské psy býva myasténia získaná a zisťuje sa v neskorom veku okolo 4. alebo 9. roku života. Výskyt však nie je ojedinelý ani u krížencov.

Znázornenie choroby.

Príznaky

Najčastejšími postihnutými oblasťami sú svaly pažeráka, hltana a tváre. Dôležitým znakom je typické kolísanie príznakov.

• Zvýšená unaviteľnosť, slabosť, neochota na pohyb.
• Paréza všetkých končatín (po väčšej záťaži).
• Anomálie pri prehĺtaní počas príjmu potravy.
• Výrazné slinenie.
• Abnormálne štekanie (zmena hlasu, znížená intenzita až nemožnosť štekania).
• Nespavosť.
• Dychové ťažkosti.
• Celkovo nervové príznaky.
• Často vzniká tzv. megaesofagus (rozšírenie pažeráka), regurgitácia a následná aspiračná pneumónia.

Diagnostika

Nie je zložité jej prevedenie, ale špajza diagnostika ochorenia samotného, ​​podľa anamnézy majiteľov. Príznaky ochorenia môžu byť podobné akútnym mozgovým príhodám najmä u starších psov.

• Vykonáva sa odber séra av akreditovanom laboratóriu sa stanovujú v sére protilátky proti acetylcholínovým receptorom. Vyšetrenie trvá pár dní (2-5) v závislosti od laboratória.
• Doplnkovým vyšetrením býva elektromyografia na špecializovanom pracovisku.
• Súčasne by malo prebehnúť CT vyšetrenie a RTG vyšetrenie hrudníka pre vylúčenie onkologických ťažkostí v rámci pohybového aparátu či iného ochorenia chrbtice.
• Môže byť viditeľná hyperplázia týmusu.

Terapia

Ochorenie možno riešiť, ale iba udržiavacou terapiou, čo znamená, že sa medicína zameriava na prejavené príznaky a snaží sa pacientovi zlepšiť kvalitu života, z čoho vyplýva, že toto autoimunitné ochorenie je nevyliečiteľné.

Pacientovi sa podávajú imunosupresívne lieky (kortikosteroidy – napr. prednizón, metylprednizolón) na potlačenie imunitného systému. Pre myasténiu sa používajú látky skupiny tzv. parasympatomimetík, ktoré sa používajú na kontrolu svalovej slabosti, nekoordinovaný pohyb a celkovo zmierňujú príznaky tohto ochorenia (liek zvaný Mestinon). Pacienta je však nutné strážiť a vídať častejšie na veterinárnych kontrolách, pretože tieto lieky majú nežiaduce účinky, aj napriek tomu ich nasadenie stojí za to, zlepšiť Vášmu parťákovi aktívny život. Ďalej väčšinou dochádza aj k zhoršeniu príznakov prvých pár týždňov po nasadení medikácie, je však potrebné vydržať a nevysadzovať liečbu, pretože potom dochádza k opätovnému zlepšeniu.

Psa postihnutého touto chorobou je dobré kŕmiť vo zvýšenej pozícii.

Domáce prostredie a všeobecné odporúčania

Pre psa s diagnostikovanou MG je dôležité dodržiavať niekoľko opatrení:

• Kŕmiť vo zvýšenej pozícii, aby sa pažerák a krk nemusel ohýbať a potrava nemusela prekonávať gravitáciu u tak namáhaných svalov. Platí aj pre misku s vodou.
• Je lepšie kŕmiť veľké kusy vlhkej potravy aby bolo zabránené vdýchnutiu, napr. granúl.
• Pokiaľ sa vám vyskytne v chove jedinec s takýmto ochorením, je dobré nechať podrobiť chovné jedince genetickému vyšetreniu.
• Dodržujte pravidelné každodenné podávanie medikácií.
• V prípade dychových ťažkostí ihneď vyhľadajte veterinárnu pohotovosť.

Ochorenie má charakter autozomálne recesívne, pri genetickom vyšetrení sa chovateľ dozvie či má psa zdravého, chorého alebo prenášača. Toto vyšetrenie je prínosné najmä pre chovateľské stanice, ktoré majú možnosť genetické ochorenia eliminovať správnym poskladaním chovných párov. Dnes máme k dispozícii genetické testy pre plemená labrador, zlatý retriever, Jack Russell a Parson Russell teriér a starodánsky stavač.