Môže pes dostávať kosti? Nie sú pre neho nebezpečné?

Na túto často kladenú otázku neexistuje jednotná odpoveď. Záleží totiž na tom, o akú kosť ide a ako je spracovaná.

Možno sa stretávate s častou odpoveďou, že pes by kosti dostávať vôbec nemal.

Pokiaľ sa ale psím stravovaním budete zaoberať podrobnejšie, zistíte, že psovi kosti nevadia. Pri stravovaní B.A.R.F. hrajú dokonca dôležitú úlohu.

Jedine surové, nikdy nie varené

Kosti musia byť vždy surové a mali by obsahovať aj kúsky mäsa. Mäso naštartuje enzýmy trávenia a tie pomôžu prijatú potravu lepšie a rýchlejšie stráviť.

Hryzenie kostí navyše čistí psie zuby od povlaku a považujú sa za dôležitý zdroj vápnika.

Kosti tepelnou úpravou úplne zmenia svoju štruktúru. Pri hryzení sa stávajú pre psíka ostrým a nebezpečným protivníkom, ktorý ho môže vážne poraniť.

• Uviaznutie kosti. Kosť môže uviaznuť v žalúdku aj v črevách. Táto nepríjemná situácia sa dá vyriešiť iba operáciou na veterinárnej klinike. Zostať môže ale aj v pažeráku alebo priedušnici, kde hrozí udusenie.

• Zápal. Úlomky kosti sa zapichnú do stien žalúdka a čriev. Na tomto mieste vznikne bakteriálna infekcia, ktorá sa zložito lieči a predstavuje veľmi nepríjemnú skúsenosť nielen pre psíka, ale aj pre pána.

• Zlomenie, vylomenie zubu.

• Ťažká zápcha. Bolestivú zápchu môže sprevádzať aj poškodenie konečníka a čreva.

• Poranenie ústnej dutiny. Nie je výnimkou, že sa kosť na podnebí vzprieči. To vedie k poraneniu psej tlamičky a dlhému liečeniu.

Druhy kostí

• Špiková kosť. Obal špikovej kosti býva veľmi tvrdý a pes ho nedokáže rozhrýzť. Väčšinou sa len zabaví tým, že vylizuje vnútro, teda špik. Špik je relatívne tučná pochutina, takže dajte pozor, aby ho psík nedostával priveľa. Vďaka svojej tvrdosti si môže hafan na špikovej kosti zlomiť zub alebo dokonca zakliesniť čeľusť. Takže si svoje dobré úmysly dopriať psíkovi túto dobrotu dopredu rozmyslite.

• Zverinové kosti. Odborníci na výživu psov neodporúčajú podávať psíkom surové mäso ani kosti z diviny. U zvierat pochádzajúcich z voľnej prírody neprebiehajú veterinárne kontroly. Mäso môže obsahovať parazity alebo byť nakazené chorobou. Pozor si dajte hlavne na Aujeszkého chorobu diviakov. Neexistuje na ňu liečba a pes po strete s touto chorobou zomrie.

•  Králičie kosti. Ich kosti sú pomerne tvrdé. Menším psíkom by ste ich rozhodne nemali dávať.

Brachycefalické plemená

Tieto plemená sú špecifické krátkou a širokou lebkou. Patria mezi ne boxeri, buldoci, mopsíci, shih-tzu a dalšie. Anatómia týchto plemien im neumožňuje efektivna a bezpečna rozžuvať kosti. Pokiaľ chcete týmto psom podávat surové kosti napríklad z dôvodu, že ich krmíte prirodzenou stravou B.A.R.F., najlepším spôsobom je kosti vopred pomlieť.

Uvedomte si, že kosti môžu byť pre psa prospešné, ale zároveň aj veľmi nebezpečné. Obzvlášť, ak ho celý život kŕmite granulami a nie je na kosti zvyknutý. Ak sa po zrelom uvážení všetkých pre a proti rozhodnete psíka kosťami kŕmiť, dodržte tieto rady.

Kosti musia byť vždy surové, nikdy nie varené alebo pečené. Dohliadnite na psa, aby ste mohli v prípade potreby ihneď zakročiť. Nepreháňajte to s množstvom a brachycefalickým plemenám kosti najprv nameľte. Pozor tiež na kosti divokých zvierat, ktoré môžu byť nakazené rôznymi chorobami.

A čo vy? Podávate svojmu psiemu miláčikovi kosti? Aké s tým máte skúsenosti?