Činčila ako dlhoveký a spoločenský kamarát!

Činčily sú veľmi náchylné na stres, a preto je nutné dodržať všetky podmienky pre ich chov, aby boli v psychickej pohode a spokojné. Možno ich chovať v pároch či menších skupinkách. Povieme si niečo aj o chorobách, na ktoré sú náchylné.

Fyziológia

Činčily sú cicavce a patria medzi hlodavce z čeľade činčilovité. Existujú dva druhy činčíl, ktoré sa vyskytujú vo voľnej prírode. Ide o činčilu vlnitú (chinchilla lanigera) a činčilu krátkochvostú (chinchilla brevicaudata). V zajatí a domácnostiach je najčastejšie chovaná tá vlnitá.

Pôvodom sú tieto rozmilé zvieratá z Južnej Ameriky. Ich aktivita vzrastá so súmrakom, na to je potreba brať ohľad, obzvlášť ak si činčilu kupujete k deťom či do bytu. Sú to zvieratká, ktoré radi žijú v skupine. Samotným je im smutno, ale zas sa dobre nafixujú na svojho majiteľa. Sú to spoločenskí maznáčikovia.

Zaujímavosť: V prípade strachu či agresie sa bráni hryzením a niekedy aj rozstrekovaním moču na prípadného agresora.

Činčily patria k spoločenským zvieratkám

Veľkosť a pohlavná dospelosť

Činčily samce dosahujú hmotnosť 400-500 g a samice 400-600 g. Dĺžka tela sa pohybuje medzi 25-35 cm. Chvostík môžu mať dlhý 15-20 cm. Pohlavnej dospelosti dosahujú v 7-9 mesiacoch, chovateľsky dospelí, teda vhodní pre chov, sú okolo 10. mesiaca. Samice sú gravidné približne 100-113 dní (pre zaujímavosť, je to dlhšie ako pes alebo mačka!) A majú väčšinou 2 vrhy ročne. Vo vrhu je 1-6 mláďat s hmotnosťou cca 30-50 g. Matka mláďatá dojčí a odstav prebieha medzi 6-8 týždňom života.

Podmienky chovu

Základom je priestranná klietka s možnosťou tzv. piesočného kúpeľa. Sterilný piesok im musí byť prístupný aj niekoľkokrát denne v špeciálnej toalete. Majú radi vyvýšené miesta, kde radi skáču a odpočívajú. V klietke by nemala chýbať klasická napájačka na vodu pre hlodavce, miska na krmivo a závesné kŕmidlo na seno.

Preferujú celkom nízke teploty 18-22 °C a nízku vlhkosť vzduchu, ktorá by sa mala pohybovať do 50 %. V opačnom prípade vysokej teploty (nad 27 °C) a vyššia vlhkosť (nad 75 %) dokáže spôsobiť nemalé zdravotné problémy, prehriatie až úhyn. Prehriata činčila má červené uši s viditeľne rozšírenými cievami, pletú sa jej končatiny, veľmi rýchlo dýchajú a slinia.

Sú veľmi náchylné ku stresovým situáciám! Preto akékoľvek nedodržanie optimálnych podmienok a diskomfort v domácnosti ich môže veľmi stresovať a následkom toho sa u nich môžu rozvinúť zdravotné ťažkosti.

Zaujímavosť: vo vhodných podmienkach a pri správnej a kvalitnej strave sa činčily dožívajú až 15 rokov!

Potrava

Jedná sa o herbivorné cicavce, takže vyžadujú suché krmivo bohaté na kvalitnú vlákninu. Odporúčané zloženie kŕmnej dávky sa skladá z 15-35 % hrubej vlákniny, 16-20 % proteínov a 2-5 % tukov. Majú vysoké nároky na vitamín A a nenasýtené mastné kyseliny.

Základnou dennou zložkou by malo byť seno, ďalej môžete kŕmiť zeleninou a ovocím, ale v malom množstve. Možno niektoré z vás prekvapí, že si činčila rada pochutí napríklad na pampeliškách, mäte či oreganu - na túto stravu je nutné navykať postupne. Medzi kvalitnú a vyváženú stravu patria krmivá značky Nutrin, ktorú nájdete u nás na e-shope - Nutrin Complete činčila 400 g.

Vhodnejšie je im predkladať granule vo forme lisovaných peletiek, aby boli pokryté potreby pre vyváženú stravu. V prípade "špeciálnych" zmesí so sušeným ovocím a farebnými granulkami do činčily nedostanete nič, čo jej zo zmesi nechutí aj keď je to pre ňu dôležité. Vyberú si jednotlivé chuťovky, ktoré majú rady a potom im chýbajú kompletné vitamíny, čo potom vedie k závažným zdravotným komplikáciám.

Medzi ďalšie vhodné krmivá vo forme lisovaných peletiek patrí VL Complete činčila a osmák a najmä veterinármi odporúčaná značka Supreme selective priamo pre činčily. Medzi občasné doplnky stravy môžete zaradiť rôzne maškrty či tyčinky, ktoré slúžia aj ako prostriedok k obrusovaniu zubov, ktoré im neustále dorastajú. K doplneniu vitamínov a minerálov im do klietky môžete pripevniť soľný liz.

Činčily milujú kúpanie v piesku

Nejčastejšie ochorenie

Paralytický ileus

Ako už sme hovorili, činčily sú veľmi náchylné na stres. Ochorenie, hospitalizácia alebo chirurgické zákroky môžu byť príčinou paralytického ilea, čo je laicky črevná nepriechodnosť, ktorá je spôsobená ochrnutím črevnej svaloviny. Črevnému obsahu je tak znemožnené postupovať ďalej tráviacim traktom.

Tento stav si vyžaduje vždy zásah veterinárneho lekára. Väčšinou sú nasadené lieky na ochranu žalúdočnej sliznice, prokinetiká (lieky, na zlepšenie pohyblivosti čriev) a infúznej terapie. Vzhľadom k tomu, že pri tomto stave nechcú veľmi prijímať potravu, je nutné i asistované kŕmenie pomocou vysoko energetického a dobre stráviteľného krmiva. Veterinári odporúčajú najmä instantné seno značky RodiCare instant 170g - od tejto značky možno nasadiť celkovú liečbu pomocou špeciálnych granúl RodiCare Basic a kvapiek pre akútne fázy ochorenia RodiCare acut gtt. Všetko však po dohode s vaším veterinárom. Ďalšou kvalitnou instantnou výživou je Recovery od značky Supreme selective.

Kožné plesne

Pôvodcom kožných problémov činčíl sú parazitárne plesne, ktoré vyvolávajú kožné zmeny aj u ľudí - jedná sa o tzv. zoonózu! Pre tieto plesne je charakteristické, že sa živia keratínom a rastú len na koži. Označujeme ich ako "dermatofytózy".

K prenosu dochádza priamym kontaktom so zvieraťom či infikovanými chovateľskými pomôckami. K týmto mykózam (plesňovým ochoreniam) sú náchylní jedincovia najmä s oslabeným imunitným systémom.

Výskyt plesní má sezónny charakter, vyskytujú sa najčastejšie v zimnom chladnom období, ktoré je sprevádzané vyššou vlhkosťou - ideálne prostredie pre rozmnoženie plesní! Medzi príznaky patria alopetické ložiská na tele, najmä v okolí nosa a uší. Všetko je sprevádzané začervenaním kože a prípadným pruritom (svrbením) vďaka následnej bakteriálnej infekcii.

Diagnostikou býva kožné zoškrab kože a následná kultivácia na špeciálnej pôde určenia pre rast plesní tzv. DTM test.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zoonózu, je veľmi nutné zvládať v domácnosti prísnu zoohygienu v chove - dezinfekcia a mechanické vyčistenie všetkých pomôcok, kde sa zvieratá chovajú. Uplatňuje sa skôr lokálna terapia vo forme medicinálnych šampónov či púdrov, celková terapia sa nasadzuje až v pokročilom štádiu. Toto mykotické ochorenie prenosné na ľudí sa vyskytuje u väčšiny hlodavcov - najmä u morčiat a králikov. Ak sa aj u vás vyskytnú nejaké kožné zmeny, určite kontaktujte vášho lekára a povedzte mu, že chováte hlodavca, ktorý je možno pôvodcom vašich ťažkostí.

Ochorenie srdca

Hypertrofická a dilatačná kardyomyopatia (HCM/DCM) je ochorenie u ktorého nebola doposiaľ objasnená príčina vzniku. U postihnutých zvierat dochádza k odmietaniu krmiva, majú problémy s prehĺtaním, chudnutím, sú apatické a mávajú ochabnuté panvové končatiny. Samozrejme dochádza aj k problémom v dýchacom trakte a obehovom systéme - sú dýchavičné, sliznice majú cyanotické sfarbenie (modrasté tkaniva v dôsledku zlého okysličovania).

Veterinár môže sluchom v niektorých prípadoch počuť dmýchavý systolický srdcový šelest. Na RTG snímke je znateľný edém pľúc. Pre definitívnu diagnózu je dôležité absolvovať sonografické a echokardiologické vyšetrenie srdca na špecializovanom pracovisku. Vo väčšine prípadov sa jedná o veľmi akútny stav, keď majiteľ prichádza na veterinárnu kliniku pre dýchavičnosť svojej činčily - nutnosťou je okamžitá stabilizácia pacienta a umiestnenie do kyslíkového boxu s následnou aplikáciou diuretík (lieky na odvodnenie), čo môže byť pre zviera veľmi stresujúcou situáciou a často môže dôjsť, bohužiaľ, k úhynu ešte skôr, než dôjde k stabilizácii pacienta.

Ochorenie zubov

Takzvaná maloklúzia rezákov je dôsledkom prerastania stoličiek a črenových zubov. Pre mnohých bude zaujímavosťou rýchlosť rastu zubov u činčíl, ktorá je u predných rezákov 1,1-2,3 mm za týždeň! Stoličky dorastajú rýchlosťou 2-4 mm za mesiac.

Medzi príznaky prerastených zubov patrí nadmerné slinenie, nechutenstvo, strata hmotnosti a apatické stavy. Príčiny môžu byť rôznorodé - napríklad zlý vývoj čeľustí (zuby sa zle obrusujú), zlá výživa, metabolické či ďalšie ochorenia. Jedinou efektívnou terapiou je uvedenie zvieraťa do anestézie (ideálne inhalačnej), revízia dutiny ústnej a zbrúsenie prerastených zúbkov.

Alopécia

Čiže strata srsti v rôznej intenzite a lokalizácia. Strata srsti môže byť spôsobená deficitom kyseliny pantoténovej a zinku. Choré zvieratá väčšinou vykazujú zvýšenú aktivitu, anorexiu a samozrejme stratu hmotnosti. Alopécie sú lokalizované po celom tele a postihnutá koža je zosilnená, hrubá so sklonom k šupinateniu. Terapia sa zakladá na dodaniu potrebných minerálov a doplneniu pantoténovej kyseliny.

Ako už sme spomenuli vyššie, alopetické ložiská vznikajú aj v prípade mykotickej infekcie (dermatofytózy), je preto nutná návšteva veterinára, aby správne diagnostikoval príčinu straty srsti. Žiadne kožné zmeny u činčíl by sa nemali len tak prehliadať, pretože môže byť infekčným prostredím aj pre vás - chovateľov. Aj vy môžete skončiť v kožnej ambulancii pri zanedbaní liečby u vášho chlpatého miláčika.

Všetky chovateľské potreby nájdete u nás na e-shope

Ďalšie články s chovateľskou tematikou

• Plánujete si zaobstarať papagája? Tak čítajte pozorne!
• Fretka - obľúbený miláčik mnohých domácností
• Kŕmite správne Vášho PET králika?
• Socializácia šteňaťa - základ riadnej výchovy
• Mačacie zápachy a ich najčastejšie príčiny