Zásady použitia antibiotík u zvierat

Práve teraz – keď je vo veterinárnej i humánnej medicíne enormný nedostatok antibiotík je potrebné zdôrazniť, ako veľmi sú antibiotiká a ich užívanie ohrozené a zároveň potrebné. Mnoho majiteľov domácich maznáčikov si neuvedomuje, aký závažný problém sa dopúšťa, pokiaľ nedodržiava presnú medikáciu predpísanú veterinárom! Vo veterinárnej ordinácii sa denne lekári stretávajú s nezodpovednými majiteľmi, ktorí si neuvedomujú riziko dopadu na celé ľudstvo (áno, bohužiaľ nepreháňame). Radi by sme vám pripomenuli, ako a na čo sa správne majú antibiotiká užívať, kedy je na ne vhodná doba a prečo sa ich terapia nesmie podceňovať.

Čo sú antibiotiká?

Ide o liečivá, ktoré pôsobia proti bakteriálnym pôvodcom, spôsobujúce zápal. Buď zapríčiní rovno ich smrť alebo zamedzí ich množeniu. Niektoré antibiotiká fungujú dobre aj proti hubám a parazitickým prvokom. Viete, že roku 1928 Alexander Fleming objavil prvé penicilínové antibiotikum? Odvtedy sa však antibiotický rad veľmi široko rozrástol a vďaka tomu dnes máme niekoľko antibiotických skupín a nespočetné množstvo konkrétnych antibiotík s rôznym poľom pôsobnosti. Vďaka Bohu! Lenže… Ak sa nebude dodržiavať správne užívanie, môžeme o takú širokú škálu liečiv pomaly postupom času prísť… a to potom bude veľký problém aj pre nás, pre ľudí, nielen pre zvieratá.

Je dôležité si uvedomiť, že antibiotiká nezaberajú na vírusové infekcie (chrípka, koronavírusová infekcia, sezónne prechladnutie)!

Spôsob užívania antibiotík

Spôsob užívania závisí od veterinárneho lekára a typu infekcie. Niektoré druhy antibiotík, ako sú, najmä širokospektrálne druhy sa užívajú u zvierat dvakrát denne, po dvanástich hodinách (napr. Amoksiklav, Noroclav, Synulox, Cladaxxa, Clavaseptin, Ciplox, Entizol a ďalšie). Naozaj je potrebné dodržať ich dávkovanie, pretože po prekročení hodinového okna v krvi dôjde k poklesu hladiny účinnej látky a potom nastáva chvíľa pre baktérie, ktoré si môžu urobiť rezistenciu na dané antibiotikum alebo sa rozmnožia vo väčšej miere. Niektoré druhy antibiotík sa môžu užívať len raz denne, po dvadsiatich štyroch hodinách (napr. Enroxil, Aristos, a ďalšie). Vo veterinárnej medicíne mame možnosť aj tzv. depotných antibiotík, ktoré sa aplikujú injekčne a pôsobia v rozmedzí dvoch dní až dvoch týždňov. Záleží na druhu lieku a samozrejme závažnosti bakteriálnej infekcie.

Možné vedľajšie účinky:

• nevoľnosť - zvracanie,
• hnačka,
• alergická reakcia - opuchy,
• vyrážka - žihľavka,
• zvýšený príjem pitia,
• nechutenstvo,
• apatia, znížená aktivita.

Môj pes po antibiotikách zvracia, čo s tým?

Pokiaľ má váš chlpatý parťák citlivejšie trávenie, môže sa stať že mu antibiotiká nemusia robiť dobre. Pokiaľ sa tak stane, ihneď volajte veterinárnemu lekárovi aby sa vyriešila možná alternatíva lieku! V žiadnom prípade antibiotiká sami nevysádzajte!! Zarobíte tak svojmu miláčikovi na problém a pokiaľ sa infekcia nedolieči, vráti sa, v horšej podobe a potom tie isté antibiotiká nemusia fungovať (a to úplne teda nechceme). Vyskúšajte variant, podať lieky vždy po jedle - nemali by toľko dráždiť zažívanie.

Pokiaľ pozorujete hnačku u zvieraťa, kontaktujte veterinára, niekedy je potrebné doplniť probiotiká – tie môžete nasadiť aj bez porady s lekárom, niektoré sú voľnopredajné, tie kvalitnejšie zoženiete na veterine. Antibiotiká totiž zabíjajú aj tie zdravé mikroorganizmy, ktoré nám aj zvieratám osídľujú črevá a podieľajú sa na mikrobiálnom trávení – ak sa rozhodí črevná mikroflóra, môže dôjsť k hnačkovitému stavu. Náchylní sú k tomu mláďatá a seniori. Probiotiká by mali podávať s niekoľkohodinovým odstupom (2-3 hodín minimálne) od antibiotík.

Môžem ATB bezdôvodne vysadiť, keď je zviera už dobré?

Rozhodne nie! Už sme si vysvetľovali prípadné dopady… buď sa môže infekcia za pár dní až týždňov vrátiť a môže vás aj vášho parťáka viac potrápiť alebo môže dôjsť k tomu, že konkrétne lieky už nebudú účinné. Ak máte akékoľvek pochybnosti, volajte veterinárovi. Aj napriek tomu, že sa zviera cíti po dvoch až troch dňoch užívania o sto percent lepšie neznamená to indikáciu na vysadenie liekov. Naopak! Lieky sa musia užívať ešte minimálne 4-5 dní po zlepšení stavu.

To isté platí aj o opaku, pokiaľ vám ostali doma tabletky (čo by samozrejme nemali!), nikdy ich psovi ani mačke nenasadzujte bez prechádzajúcej konzultácie s lekárom… Môže sa jednať o infekciu vírusovú, ktorú vy od tej bakteriálnej nemusíte rozoznať. Takže antibiotiká sa nasadia na vírusového pôvodcu a sme opäť pri tom – nebudú fungovať.

Probiotiká sú vhodné na obnovu črevnej mikroflóry práve po liečbe ATB.

Rezistencia baktérií

Tá je veľmi nebezpečná, najmä z hľadiska budúcnosti. Hovoríme o tej druhej, sekundárnej rezistencii, ktorú si budujeme zlým podávaním antibiotík. Niektoré baktérie majú totiž primárnu rezistenciu, pretože sú schopné si vytvoriť vlastné látky, vďaka ktorým na ne niektoré druhy antibiotík nefungujú. Našťastie sú zase tieto baktérie citlivé na ďalšie druhy antibiotík, na ich zničenie. Problémom nemocničného prostredia môžu byť zmutované baktérie, ktoré majú tzv. multirezistenciu, čo je stav, keď sú rezistentné na jednotlivé druhy antibiotických kmeňov, na ktoré by vôbec byť odolné nemali.

Dbajte, prosím, na efektívne a správne podávanie antibiotickej clony u vašich zvierat i vás samotných, jedine tak budeme všetci zdraví.

Ďalšie články na tému veterinárnej starostlivosti

• Nebezpečenstvo plesňových ochorení PET králikov,
• Tukové hrče alias lipomy. Sú pre psy a mačky nebezpečné?
• Vyšetrenie štítnej žľazy u psov a mačiek,
• Rakovina kože u psov,
• Addisonova choroba u psov?
• Psie starecká demencia (CCD)